V prvom rade ďakujem ružinovskej nemocnici za starostlivosť o manželku aj synčeka, personál bol profesionálny a snažil sa nám pomôcť v každom smere. Sme radi, že synček prišiel na svet práve tu. No to pravé -rodeo- začalo, keď sme hľadali odpovede na otázky, čo má náš synček za diagnózu a ako sa to bude vyvíjať, resp. aký spôsob v medicíne a orto – protetike bude pre Lea ten najefektívnejší.
Prvé obavy opadli, výsledky vyzerali zatiaľ celkom dobre a mamičku so synom pustili domov. Boli sme najšťastnejší na svete, že sme konečne spolu vo vlastnom a začalo sa rodičovstvo tzv. na plné pecky. Lenže v hlave sme mali veľa nezodpovedaných otázok, tak sme začali ďalšiu etapu.
Prešli sme si ortopédiou v NÚDCH, ktorá nám veľa odpovedí nedala, keďže sama nemá s takýmito prípadmi skúsenosti. No najviac nás zarazilo, že žiadna pomoc z našich inštitúcií v zdravotníctve Vám nedá kompletné odpovede. Cez internet a známych sme sa dozvedeli, že pomoc od nášho slovenského zdravotníctva nemáme čakať a tak sme sa rozhodli ísť vlastnou cestou a to popri štandardných návštev lekárov na SVK (synček je rizikový pacient, takže okrem ortopédie sme museli a musíme prechádzať aj inými doktormi zameranými na rôzne orgány tela).
V NÚDCH nás milo prekvapil prístup rizikovej pediatričky, a tak isto sme mali veľmi dobrú pediatričku v Trnave, takže samozrejme sa nechcem dotknúť všetkých, čo sú súčasťou zdravotného systému v SR. Máme tu aj odborníkov a profesionálov, ktorí sa vyznajú a snažia sa pomôcť ako len vedia.
Prehľadávali sme internet a s príbehom sa ozvalo zopár podporných hlasov a tak isto nejaké rady, ktoré sme spolu s manželkou museli zvážiť. Ako som už spomínal, syn je rizikový pacient, tak sme si vyberali kedy a kam sa rozhodneme ísť na kontrolu, aby sme to malé krásne telíčko nepreťažovali. Po týždňoch, či mesiacoch bolo jasné, že pomoc budeme hľadať mimo SR.
Do úvahy prichádzali najmä dve krajiny s ktorými máme spoločné hranice a tými sú Česká republika a Rakúsko.